Jdi na obsah Jdi na menu
 


Kráľovné a králi z územia dnešného Slovenska

10. 3. 2007

Kráľovné a králi z územia dnešného Slovenska

 

 

 

 

 

 

 

Aj na území súčasného Slovenska sa rodili vznešené kráľovné, i mocný králi. Azda najznámejší rodáci zo Slovenska s kráľovskou krvou boli gróf Móric Beňovský z Vrbového, neskorší kráľ Madagaskaru, alebo šľachtičná Geraldina Apponyi z Oponíc, ktorá sa preslávila ako albánska kráľovná. Ich príbehy boli do značnej miery spopularizované médiami, vďaka ktorým vie o nich hádam každý školák.

Známe korunované hlavy pôvodom zo Slovenska, boli tiež Ladislav V. zvaný Pohrobok, kráľ uhorský a český narodený v Komárne a uhorský magnát, neskorší kráľ Ján Zápoľský, ktorý sa zas narodil na opačnom konci dnešnej republiky, na Spišskom hrade.

Isté zdroje však naznačujú, že tých kráľov a kráľovien zo Slovenska mohlo byť aj o čosi viac. Jedná sa o kráľovnú, ktorá ak vôbec jestvovala, možno pochádzala zo Žitného ostrova na juhu Slovenska a sporné narodenie cisára Jozefa II. Tieto zdroje majú síce skôr charakter legendy a tak ich význam netreba preceňovať, avšak nie je treba tieto zdroje ani celkom podceňovať. Niekedy aj legendy môžu mať čosi do seba, najmä ak sú čiastočne akoby podopreté aj písomnými prameňmi.

 

 

Bol kráľ Karol Róbert päťkrát ženatý?   

 

Všeobecne sa uvádza, že kráľ Karol Róbert mal postupne štyri manželky. Prvá manželka Mária Ruriková, dcéra haličského kniežaťa Leva zomrela približne dva roky po ich sobáši. Druhá manželka Mária Piastovská, dcéra bytomského kniežaťa Kazimíra, po siedmich rokoch manželstva tiež náhle zomrela. Sobáš s dcérou rímsko-nemeckého cisára Henricha VII., s Beatrix Luxemburskou nevydržal ani rok, keďže Beatrix nedlho po sobáši taktiež umiera.

Všeobecne sa uvádza, ako štvrtý a posledný sobáš tohoto uhorského panovníka uzavretý v roku 1320 s Alžbetou Piastovskou, dcérou kráľa Vladislava I. Lokietka. Existujú však aj isté dohady, ktoré tvrdia, že Karol Róbert bol ženatý až päťkrát.          

Tento uhorský panovník mal veľké ťažkosti už od svojho nástupu na uhorský trón, so skrotením mocných a bohatých uhorských magnátov.

Podľa dodnes kolujúcej legendy[1] medzi obyvateľmi Žitného ostrova na juhu Slovenska sa v istej chvíli kráľ so svojou družinou utiahol na tento ostrov, obkolesený dvomi ramenami Dunaja.

Prírodné podmienky Žitného ostrova, najmä jeho močaristé prostredie, poskytovalo bezpečný úkryt pre ľudí, ktorí ešte aj v tomto období, keď už kresťanstvo zapustilo hlboko svoje korene v celej krajine, vyznávali pohanské božstvá.

Kráľ sa počas svojho pobytu na ostrove vybral v istej chvíli s časťou svojej družiny na poľovačku. Hojnosť zvery, najmä vodného vtáctva natoľko nadchla kráľa, že stratil pojem o čase a priestore a keď sa snažil vrátiť k svojmu táborisku zistil, že aj s družinou v labyrinte močarísk zablúdil. Ako tak hľadali cestu späť zrazu začuli hlasy. V domnení, že je to ich tábor, vybrali sa tým smerom. Keď prišli bližšie zistili, že tie hlasy patria ľuďom, ktorí sa modlia k pohanským bohom. I keď kráľ nestrpel vo svojej krajine tieto staré kulty, napriek tomu sa rozhodol nechať pohanov na pokoji. Jeden z kráľovej družiny menom Felicián však neuposlúchol rozkaz kráľa, jedným úderom meča zabil tátoša (tátoš – pohanský kňaz u starých Maďarov), na čo sa pohania s obrovským krikom rozutekali po okolí. Jedno dievča však neodišlo, len sa s plačom vrhlo na tátoša.

 

Felicián chcel zabiť aj dievčinu, avšak kráľ mu v tom zabránil. Zdvihol dievča, krásne stvorenie a spýtal sa ho na meno. Dievča odpovedalo, že sa volá Lidér. Pohanské meno sa kráľovi nepozdávalo a preto prikázal aby Gentilis, tiež prítomný v kráľovej družine, dievča pokrstil. Dievča dostalo kresťanské meno Alžbeta a kráľ si ju vzal na svoj dvor ako dojku, i keď vlastné dieťa ešte vtom čase nemal.

 

19. decembra 1317 zomrela manželka kráľa Karola Róberta, Mária. O dva týždne neskôr sa Alžbete narodil syn Koloman, ktorý mal byť kráľovým ľavobočkom. Karol si chcel stoj čo stoj zobrať za manželku Alžbetu. Hovorieval jej, že znej urobí kráľovnú, ale kráľovi radcovia tento sobáš zamietali. Karol sa rozhodol, že na návrh radcov sa zosobáši druhý raz s Beatrix, z dcérou cisára Henricha VII. 

 

Alžbeta ostávala aj naďalej na kráľovskom dvore, dokonca sa jej narodilo i ďalšie dieťa, dcéra Katarína, ktorá mala byť taktiež dcérou Karola Róberta. Po smrti Beatrix a následnom ďalšom sobáši kráľa s Alžbetou Piastovskou, dcérou poľského kráľa Vladislava I. Lokietka, Alžbeta, niekdajšia láska kráľa Lidér, sa z kráľovho dvora navždy stráca.

 

Podľa všetkého jej Karol zabezpečil sobáš s bratislavským županom Jakusom, synom Diprechta, ktorého následne obdaroval veľkými majetkami.[2] 

 

Zaujímavé je, že kráľ Karol Róbert, známy svojou náklonnosťou k ženám, mal v skutočnosti, okrem iného aj ľavobočkov menom Koloman a Katarína.[3] Taktiež niektorý bádatelia, ale aj publikácie sa zmieňujú o možnej ďalšej, dodnes nezistenej manželke Karola Róberta, ktorá však ostáva dodnes neznáma.[4] Možno to bolo práve toto pôvabné, pôvodne pohanské dievča zo Žitného ostrova.

 

 

 

Kde sa narodil Jozef II.?

 

 

O kaštieli v Gabčíkove sa zachovala zaujímavá legenda, podľa ktorej sa v tejto budove mal narodiť syn Márie Terézie, neskorší cisár Jozef II.[5] Pravdou je, že sa v kaštieli Amadeovcov Mária Terézia často a rada zdržiavala, či sa však Jozef II. narodil vo Viedni, ako sa uvádza v dostupnej literatúre, alebo v Gabčíkove sa asi nikdy s určitosťou nedozvieme. Legenda je totižto čiastočne akoby podložená písomnosťou, ktorá vznikla na základe zápisu narodených detí miestnym farárom Gáborom Makaym roku 1741. Makay si zaznačil narodenie štvrtého dieťaťa a prvorodeného syna cisárovnej, aj keď neuvádza miesto narodenia, teda nehovorí o tom, že by sa mal Jozef narodiť priamo v Gabčíkove. Ďalšia písomnosť, tentoraz súkromná korešpondencia pravdepodobne písaná barónkou Stefániou Bánhidy, manželkou grófa Emila Amade de Üchtritz z roku 1939 taktiež potvrdzuje narodenie akéhosi arcikniežaťa, teda dieťaťa z vyšších kruhov, aj keď ani táto nehovorí priamo o Jozefovi II.[6] Listiny podobného obsahu, zmieňujúce sa o narodení významného potomka z vyšších kruhov nie sú ničím zriedkavým.    

 

Možno to však bol v skutočnosti iba súkromný záznam miestneho farára, ktorý tým nevedomky rozprúdil akúsi fámu o udalosti narodenia neskoršieho cisára, možné je však aj to, že pre cisársku rodinu bolo nevhodné aby sa ako miesto narodenia budúceho panovníka uvádzalo akési vidiecke sídlo. Pre obyvateľov obce však azda navždy ostane rodiskom Jozefa II. Gabčíkovo a nie Viedeň, ako uvádza literatúra. Dodnes mnohí na základe zdedených informácií po predkoch, dokážu presvedčení o svojej pravde označiť aj izbu, v ktorej sa dedič trónu mal dostať na tento svet.

 

 

 

 

© Štefan Bohuš


[1] FÖLDES, Gy.: Kukkónia lelke. Kalligram, Bratislava 1993. s. 36 – 45.

 

[2] FÖLDES, Gy.: Kukkónia lelke. Kalligram, Bratislava 1993. s. 43 – 44.

 

[3] SEGEŠ, V. a kol.: Kniha kráľov. Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. SPN Bratislava 2003. s. 133.

 

[4] KRISTÓ, GY., MAKK, F., ALMÁSI, T., BERTÉNYI, I., DRASKÓCZY, I., PÁLFFY, G., BARTA, J., CSORBA, L.: Magyarország uralkodoi. Pannonica Budapest 2003. s. 132.

 

[5] VÉGH, F.: Beys – Bős. A község oklevelekkel alátámasztott kilencszáz éves küzdelmes fejlődésének története. Bős Község Önkormányzata. 1998. s. 87.

[6] VÉGH, F.: Beys – Bős. A község oklevelekkel alátámasztott kilencszáz éves küzdelmes fejlődésének története. Bős Község Önkormányzata. 1998. s. 87 – 89. 

 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA