9. ročník - časť 2
81/ V čom spočívali výhody alebo nevýhody spojenia Čechov a Slovákov v jednom štáte?
Výhodami bolo to, že sa na Slovensku zaviedlo všeobecné volebné právo, a to aj pre ženy.
Uzákonil sa osemhodinový pracovný čas, právo spolčovania, sloboda tlače, nezávislé súdy,
kontrola politickej moci. Nevýhody sa prejavili ako rôzne nezhody v hospodárskej a
sociálnej oblasti medzi obidvoma štátmi.
82/ Aké názory mali jednotlivé politické strany na postavenie Slovenska v ČSR?
Centralistický smer, ktorý reprezentovali centralistické strany (agrárna, socialistické) na
čele s Vavrom Šrobárom, Milan Hodžom a Ivanom Dérerom obhajoval myšlienku, že v
ČSR nie je slovenský a český, ale československý národ. Preto nepokladali za dôležité
vytvoriť samostatné slovenské národné orgány. Autonomistický smer vyzdvihoval
myšlienku existencie samostatného slovenského národa a považoval pre Slovensko v rámci
ČSR autonómne postavenie. Reprezentovali ho ľudová strana na čele s Andrejom Hlinkom
a národná strana vedená Martinom Rázusom. Tretí smer videl cestu krajiny v socialistickej
revolúcii, ktorá mala priniesť vytúžený blahobyt. Tento cieľ presadzovala celoštátna
komunistická strana. Jej predstaviteľmi boli Marek Čulen, Július Verčík a Viliam Široký.
83/ Kedy postihli ČSR veľké hospodárske krízy?
1921-1923 – 441 000 nezamestnaných a 1929-1934 – „veľká kríza“ 920 000
nezamestnaných.
84/ Čo priniesla demokratizácia politického života Slovákom?
Slovenskí obyvatelia sa mohli cítiť rovnoprávne a získali predtým nepoznanú slobodu.
Mohli sa organizovať v politických stranách, zakladať rôzne politické i nepolitické spolky,
vydávať noviny a časopisy.
85/ Aký význam mali spolky v živote človeka a spoločnosti?
Umožňovali občanom verejne vyjadrovať svoje názory. Taktiež sa stávali pre obyvateľov
akýmisi školami demokracie. Mnohí občania zisťovali, že politika je znovu iba „pánskym
huncútstvom“. Mnohé politické strany mali o občana záujem iba pred voľbami. Dávali im
často nesplniteľné sľuby, ktorými sa snažili len získať čo najviac hlasov.
86/ Aká bola situácia na Slovensku v školstve po vzniku ČSR?
Na Slovensku bolo veľmi málo škôl, ktoré boli navyše v zlých materiálnych podmienkach.
Preto sa budovali nové ľudové, stredné, odborné a učňovské školy. Pôsobilo tu málo
slovenských pedagógov, a tak prichádzalo na Slovensko veľa učiteľov z Čiech, ktorý
spočiatku pomáhali pri výchove a vzdelávaní slovenských žiakov.
87/ Aké nové významné školy a univerzity sa zakladali?
V roku 1919 Univerzita Komenského v Bratislave, v roku 1937 Vysoká škola technická
v Košiciach, Hudobná a dramatická akadémia (konzervatórium), Škola umeleckých
remesiel (ŠUR).
88/ Aké bolo zastúpenie menšín na Slovensku?
Najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku boli Maďari, ďalej to boli Nemci,
Ukrajinci, Rusíni, Poliaci, Rómovia a občania židovskej národnosti.
89/ Aká bola situácia menšín?
Československá vláda zmluvne zaviazala zachovávať politické, občianske a kultúrne práva
menšín. Všetky národnostné menšiny na Slovensku mali svoje politické strany a zástupcov
v parlamente, zakladali rôzne spolky, vydávali množstvo novín, časopisov a kníh. V
oblastiach, kde tvorili aspoň 20% obyvateľstva menšiny, boli školy s ich vlastným
vyučovacím jazykom.
90/ Akú úlohu zohrala Matica slovenská v kultúrnom rozvoji Slovenska?
V roku 1919 po jej ožitvorení začala vydávať po celom území Slovenska vydávať knihy,
zakladať knižnice, organizovala ochotnícke divadlo, výstavy, prednášky a spevokoly.
91/ Kedy a kde založili SND a kto bol jedným z jeho hlavných riaditeľov?
V roku 1920 v Bratislave a jedným z jeho riaditeľov bol český hudobný skladateľ Oskar
Nedbal, ktorý sa zaslúžil o pozdvihnutie opery SND.
92/ Vymenuj jednotlivých významných predstaviteľov výtvarného umenia.
Martin Benka, Miloš Alexander Bazovský, hlavnými predstaviteľmi slovenskej „moderny“
boli Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, architekti Dušan Jurkovič (Mohyla M. R. Štefánika),
Fridrich Weinwrum, filmár Karol Plick, režisér Martin Frič, herec Paľo Bielik.
93/ Kedy a kde sa začalo rozhlasové vysielanie na Slovensku?
3. augusta 1926 v Bratislave.
94/ Aké opatrenia prijala československá vláda po nástupe Adolfa Hitlera k moci?
Roku 1935 podpísala československo-sovietsku zmluvu, ktorá nadväzovala na francúzsko-
-sovietsku zmluvu. Všetky 3 štáty sa v nich zaväzovali, že v prípade vojenského napadnutia
si navzájom poskytnú pomoc. Začala na svojich hraniciach budovať železobetónové
pevnosti, vybudovalo sa viacero nových tovární, v ktorých sa vyrábali zbrane, munícia a iný
materiál potrebný na vojenskú obranu.
95/ Pomocou koho a ako sa Hitler snažil vnútorne oslabiť ČSR?
Boli to Maďari, ktorí snívali o obnovení Uhorska, ďalej Poliaci a na vnútornom oslabenie
ČSR využíval menšinové politické strany. V Čechách Sudetonemecká, na Slovensku
Karpatonemecká zastávali nacistické Nemecko. Na Slovensku zastávala názory Maďarov
zase Zjednotená maďarská strana.
96/ Kedy a čo bolo obsahom Mníchovskej dohody?
29. septembra 1938 rozhodli najvyšší predstavitelia Nemecka, Talianska, Francúzska a
Anglicka o nútenom odovzdaní veľkej časti československého územia Nemecku.
97/ Čo sledovali spojenci ČSR Anglicko a Francúzsko tým, že prinútilo svojho spojenca
ČSR odovzdať Nemecku veľkú časť svojho územia?
Dúfali, že ak budú súhlasiť o odovzdaní časti územia ČSR Nemecku, vyhnú sa vojne
s Nemeckom.
98/ Kedy a kým bola vyhlásená autonómia Slovenska?
6. októbra 1938 predstavitelia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vo svojom rokovaní
v Žiline vyhlásili slovenskú autonómiu. Česko-slovenský parlament prijal v novembri 1938
Ústavný zákon o autonómii Slovenska. Slovensko dostalo úradný názov Slovenská krajina,
malo vlastnú vládu na čele s Jozefom Tisom a bol taktiež zvolený prvý slovenský parlament
- Snem Slovenskej krajiny.
99/ Kedy a aké následky mala pre Slovensko Viedenská arbitráž?
2. novembra 1938. Bola priamym dôsledkom Mníchovskej dohody. V nej rozhodla
talianska a nemecká vláda o odovzdaní pätiny územia Slovenska s 800 000 obyvateľmi
Maďarom. Na okyptení Slovenska sa podieľalo aj Poľsko, ktoré si privlastnilo časť Oravy a
Spiša. Pre slovenských občanov priniesla okupácia prudký pokles životnej úrovne.
100/ Ako charakterizovala HSĽS svoju politiku po vyhlásení autonómie?
Pokladala sa za jedinú reprezentantku slovenského národa a ako najsilnejšia politická
strana mala neobmedzenú moc. Pohltila alebo zakázala činnosť ostatných politických
strán. Snem Slovenskej krajiny mala taktiež pod svojou mocou a vytvorila si vlastné
ozbrojené sily – Hlinkovu gardu.
101/ Ako postupne vznikol samostatný slovenský štát?
13. marca 1939 si nemecká vláda pozvala do Berlína na rokovanie odvolaného predsedu
slovenskej autonómnej vlády Jozefa Tisa. Hitler na tomto rokovaní Tisovi oznámil, že buď
Slovensko vyhlási samostatnosť alebo ho ponechá svojmu osudu. To znamená, že by nás
obsadili Maďari. A tak na zasadnutí slovenského snemu 14. marca bola vyhlásená
Slovenská republika. Hitler následne nanútil slovenskej vláde tzv. ochrannú zmluvu, ktorá
navonok Slovensko chránila, no v skutočnosti obmedzovala jeho suverenitu. 15. marca
vtrhli nemecké vojská do českých krajín. O deň neskôr Hitler v Prahe vyhlásil Protektorát
Čechy a Morava.
102/ Koľko štátov postupne uznalo Slovenskú republiku? 27
103/ Ktorým štátom slovenská republika vyhlásila vojnu?
V roku 1939 sa pripojila k vojenskému útoku na Poľsko, v júni 1941 Sovietskemu zväzu a
v decembri aj Anglicku a USA.
104/ Prečo Anglicko a Francúzsko odvolali svojich diplomatov z Bratislavy?
Pretože sa spojilo s nacistickým Nemeckom. Tým pádom sa stalo Slovensko ich
nepriateľom.
105/ Aké boli vzťahy medzi Slovenskom republikou a Maďarskom?
Boli medzi nimi napäté vzťahy. Obidva štáty udržiavali hospodárske kontakty.
Znepriateľovala ich však nedôvera a vzájomné územné požiadavky.
106/ Aký bol politický systém SR?
Nebudoval sa na demokratických zásadách, čo vyústilo do totalitného režimu. Všetkú moc
mala v rukách HSĽS.
107/ Aké politické zoskupenia existovali vnútri HSĽS a čo svojou politikou sledovali?
Delila sa na 2 krídla: konzervatívne (umiernené) krídlo na čele s prezidentom SR a
predsedom HSĽS Jozefom Tisom, ktoré sa usilovalo o určitý stupeň nezávislosti od
Nemecka. Radikálne-fašistické krídlo na čele s Vojtechom Tukom (predsedom vlády a
ministrom zahraničia) a Alexandrom Machom (ministrom vnútra a veliteľom Hlinkových
gárd) chcelo zaviesť režim podobný tomu nemeckému.
108/ V akej situácii boli na Slovensku Židia?
Zbavovali ich všetkých práv, sústreďovali ich do pracovných táborov, kde boli odsúdení
na trest smrti. Roku 1942 slovenská vláda násilne vysťahovala do táborov smrti vyše
58 000 Židov. Ďalších 13 000 bolo vysťahovaných počas okupácii Slovenska Nemcami
v roku 1944.
109/ Aká bola životná úroveň na Slovensku v rokoch 1939 – 1944 v porovnaní s ostatnými
krajinami a ako sa odstránila nezamestnanosť?
Na Slovensku sa budovali priemyselné podniky, ktoré boli zamerané svojou výrobou na
vojenské účely. Tieto továrne sa budovali prevažne na príkaz Nemecka, ktoré z nich
čerpalo vojenský materiál pre svoje potreby. Budovali sa taktiež nové cesty a železnice.
Takto slovenský ľud získaval prácu a odstraňovala sa nezamestnanosť. Životná úroveň
bola na Slovensku väčšia ako v susedných krajinách. Bolo tu dostať kúpiť rozličný tovar,
najmä potraviny. Preto prichádzali na Slovensko nakúpiť aj zahraniční občania. Na druhej
strane mnohí slovenskí obyvatelia trpeli poruchami v zásobovaní potravinami.
110/ Proti čomu bol namierený domáci odboj?
Bol namierený predovšetkým proti totalitnému režimu a spojenectvu s nacistickým Nemeckom.
111/ Kedy a ako vznikla Slovenská národná rada?
Vznikla v roku 1943 spojením dvoch hlavných odbojových krídel: demokratického
(umierneného) krídla, ktoré sledovalo obnovenie Československej republiky a
komunistického krídla, ktoré zase chcelo vytvoriť „sovietske Slovensko“, ktoré sa malo
stať súčasťou Sovietskeho zväzu.
112/ Aké boli hlavné myšlienky Vianočnej dohody?
SNR ju prijala v decembri 1943. Vyhlásila v nej, že cieľom odboja na Slovensku je
obnovenie demokratického Československa, v ktorom bude uznaná samobytnosť
slovenského národa a jeho rovnoprávne postavenie s českým národom, požadovala taktiež
odstránenie antidemokratických zákonov a totalitných praktík.
113/ Kedy vypuklo a ako prebiehalo SNP?
Vypuklo 29. augusta 1944. Proti nemeckým okupantom bojovala 60-tisícová armáda a
okolo 18 000 partizánov. Povstanie malo celonárodný charakter. Centrom povstania bola
Banská Bystrica, kde sídlila SNR, ktorá následne prebrala zákonodarnú a výkonnú moc.
Vyhlásila obnovenie ČSR a uznala prezidenta E. Beneša v zahraničí. Postavila sa aj za
svoj program: uznania samobytnosti slovenského národa a jeho rovnoprávnosti
v obnovenom československom štáte.
114/ Prečo bolo spočiatku SNP potlačené?
Pretože mnohí slovenskí občania boli nedočkaví a začali bojovať proti nemeckým
jednotkám približne o mesiac skôr, ako vypuklo SNP. Nemecké jednotky sa dokázali
pripraviť a obsadili slovenské divízie v Duklianskom priesmyku, kadiaľ sa mali dostať na
Slovensko sovietska armáda a 1. československý armádny zbor, ktorí mali oslobodiť
Slovensko. Napriek tomu sovietska armáda a 1. československý armádny zbor zaútočili na
nemecké jednotky a podarilo sa im preniknúť na Slovensko.
115/ Aký bol vstup Slovenska do obnovenej republiky po 2. svetovej vojne?
Slovenskí občania vstúpili do obnovenej ČSR s rovnomerným postavením s českým
národom. 4. apríla 1945 prezident Beneš menoval v Košiciach prvú vládu Národného
frontu (NF) Čechov a Slovákov.
116/ Kedy a kde vyhlásili program prvej vlády NF a ako chcel riešiť tento program vzťah
Slovákov a Čechov?
5. apríla 1945 v Košiciach. V ňom vláda ukončuje staré spory medzi Čechmi a Slovákmi,
taktiež uznáva samobytnosť slovenského národa, ktorý má byť pánom v slovenskej krajine.
117/ Aké dva politické smery ovládli politiku ČSR po 2. svetovej vojne?
Bola to komunistická strana, ktorá mala za cieľ vybudovať v krajine socializmus a
Demokratická strana, ktorá chcela návrat k parlamentnej demokracii.
118/ Aké boli výsledky volieb v Čechách a na Slovensku a čo to následne spôsobilo?
Vo voľbách, ktoré sa konali 26. mája 1946, získala na Slovensku prevažnú časť hlasov
Demokratická strana a komunistická strana zostala potlačená. V Čechách však získali
prevažnú časť podporu komunisti na čele s Klementom Gottwaldom, ktorý sa stal
predsedom vlády. Komunisti začali následne oslabovať SNR. Chceli tak oslabiť vplyv
Demokratickej strany.
119/ Akým spôsobom sa podarilo komunistom oslabiť politické pozície Demokratickej
strany na Slovensku a čo tým sledovali?
Komunisti za pomoci bezpečnostných orgánov vyhlásili, že sa chystá protištátne
sprisahanie, do ktorého je vraj zapojená aj Demokratická strana. Takto donútili
demokratov, aby sa vzdali vedúcej pozície v Zbore poverníkov. Komunisti sa následne
prevratom 25. februára 1948 dostali k moci, čo znamenalo koniec demokratického vývoja
ČSR. Nastolili tak nový totalitný režim, ktorý podľa sovietskeho vzoru nazvali diktatúrou
proletariátu.
120/ Do akej mocenskej sféry patrilo Československo po roku 1948?
Patrilo do sféry ZSSR, teda socializmu. Bol tu nastolený centralistický totalitný režim na
čele s komunistickou stranou podľa vzoru ZSSR.
121/ Prečo hovoríme, že Československo sa stalo satelitným štátom?
Pretože ZSSR sem poslal svojich poradcov, ktorí to tu začali organizovať podľa
sovietskeho vzoru. Neskôr ZSSR zakázal Československu Marshallov plán a zapojil ho do
RVHP a Varšavskej zmluvy.
122/ K čomu viedla myšlienka, že po víťazstve socialistickej revolúcie sa zostruje triedny
boj?
Viedla k tomu, že komunistický režim prenasledoval všetkých odporcov režimu. Boli to
najmä rôzni funkcionári bývalých nekomunistických strán, kňazi, rehoľníci, ale aj mnohí
obyčajní občania, ktorých pokladali za disidentov. Rozsudky boli kruté: mnohoročné
väzenie a 232 rozsudkov smrti. Tieto kruté rozsudky prinútili občanov k poslušnosti, ale aj
k postupnému vzrastu odporu.
124/ Aké zmeny v živote slovenskej spoločnosti znamenalo nastolenie komunistickej
vlády?
Prišlo prísne centralistické zriadenie (politické aj hospodárske) a začali sa v ČSR procesy
industrializácie (spriemyselňovania) a kolektivizácie (združovanie roľníckej pôdy do
družstiev).
125/ Čo bolo cieľom industrializácie a kolektivizácie?
Ich spoločným cieľom bolo vybudovanie modernej ČSR a zvýšenie životnej úrovne
obyvateľov ČSR.
126/ Prečo bola potrebná industrializácia Slovenska a aké odvetia slovenského priemyslu
sa rozvíjali aké naopak zaostávali?
Aby ľudia získali prácu a zároveň bola výroba zameraná najmä na potreby zbrojenia
ZSSR. Okrem zbrojárskeho priemyslu bola výroba zameraná aj na strojársky a chemický
priemysel. Trochu zaostávala textilná, drevárska a sklárska výroba.
127/ Čo to všetko malo za následok?
Životná úroveň postupne rástla, zvyšoval sa počet obyvateľov miest, stavali sa panelové
byty, celé slovenské územie bolo elektrifikované, ale napriek tomu životná úroveň v ČSR
nedosahovala životnú úroveň v iných európskych demokratických krajinách.
128/ Čo bolo cieľom socialistickej revolúcie?
Cieľom tejto revolúcie bolo kultúrne pozdvihnutie občanov ČSR, ktorá sa chcela
prezentovať v dobrom svetle v kultúrnej oblasti vo svete. Dôležitú úlohu v nej zohral
rozhlas a televízia. Dobudovali sa školy všetkých stupňov, budovali sa nové vedecké a
kultúrne inštitúcie.
129/ Prečo komunistický štát kontroloval umenie, tlač, rozhlas a televíziu?
Kontrolovali ich preto, aby sa zo zahraničia nedostal do ČSR nejaký vplyv, ktorý by
mohol ovplyvniť myslenie ľudí. Bránili sa tak pred vzburou, ktorá by mohla zvrhnúť
socialistické zriadenie.
130/ Ako sa táto kontrola zo strany štátu nazýva?
Nazýva sa cenzúra.
131/ Aké boli príčiny spoločenskej a politickej krízy v 60. rokoch?
Občania prestali veriť sľubom o šťastnej budúcnosti. Československo stále viac zaostávalo
za európskymi demokratickými krajinami a postupne sa odhaľovali zločiny totalitného
režimu. Roku 1961 sa zrútil nereálne postavený päťročný plán a nastalo zníženie životnej
úrovne.
132/ Aké zmeny následne vznikli na najvyšších štátnych funkciách a čo to spôsobilo?
Prezidenta Antonína Novotného vystriedal Ludvík Svoboda v roku 1968 a toho istého
roku sa na čelo komunistickej strany dostal Alexander Dubček. Začali sa realizovať nové
politické a spoločenské zmeny. Zrušila sa cenzúra, vznikali nové organizácie a spolky,
čiastočne sa uvoľnila náboženská sloboda. Toto obdobie sa nazýva aj Pražská jar.
133/ Prečo si štáty Varšavskej zmluvy neželali demokratizáciu ČSSR a ako reagovali na
situáciu v ČSSR?
Báli sa, že by demokratizačný proces zasiahol aj do ich štátov. Preto v noci z 20. na 21.
augusta 1968 vtrhli ich vojská na naše územie. Následne bola demokratizácia potlačená a
znovu sa otvorila otázka o postavení slovenského a českého národa.
134/ Ako sa riešila táto otázka?
30. októbra podpísali najvyšší predstavitelia na Bratislavskom hrade Zákon o
československej federácii. Znamenalo to dve rovnoprávne republiky v spoločnom štáte.
Vyriešila sa tak závažná otázka o rovnoprávnosti slovenského a českého národa.
135/ Čo znamená pojem normalizácia, kedy prebiehala a kto bol na jej čele u nás?
Znamená postupné zmrazenie demokratizačného postupu v Československu a postupná
likvidácia jeho výsledkov. Prebiehala po opätovnom nástupe ruských komunistov a
znamenala upevnenie totalitného režimu. Na jej čele stál Gustáv Husák, ktorý sa stal
prvým tajomníkom ÚV KSČ a neskôr v roku 1975 aj prezidentom.
136/ Akým spôsobom boli postihovaní reformátori z roku 1968?
Zakázali im všetky štátne funkcie, prepúšťali ich zo zamestnania, odobrali im pasy a
nemohli vystupovať na verejnosti.
137/ Ako sa prejavovali nesúhlasy a aké organizácie vznikali, ktoré zastávali názory
občanov?
V januári 1969sa v Prahe na protest upálil vysokoškolák Ján Palach. Mnohí občania
emigrovali do západnej Európy a USA. Bolo ich vyše 200 000. V roku 1970 vznikol v
Toronte (Kanada) Svetový kongres Slovákov. Roku 1977 vznikla v Prahe občianska
iniciatíva Charta 77. Jej úlohou bolo obracať sa na vládne kruhy a upozorňovať na
nedostatky vo verejnom živote.
138/ Aký vplyv mali politické zmeny v ZSSR na vnútorný vývoj jeho satelitných štátov (aj
ČSFR)?
Začali mnohé verejné manifestácie. 16. novembra v Bratislave 17. novembra v Prahe.
Bolo proti nim brutálne zakročené a proti tomuto zásahu vznikali mnohé protestné
zhromaždenia, ktoré viedli k celoštátnemu generálnemu štrajku 27. novembra. Federálne
zhromaždenie 29. novembra 1989 prijalo zákon o zrušení vedúceho postavenia
komunistickej strany v štáte a spoločnosti. Táto revolúcia vošla do povedomia národa ako
„nežná revolúcia“.
139/ Aké konkrétne zmeny nastali po novembri 1989 v politickom a hospodárskom živote
Československa?
29. decembra 1989 sa prezidentom ČSFR stal Václav Havel, predsedom parlamentu
Alexander Dubček. V prvých porevolučných voľbách v júni 1990 dosiahla na Slovensku
najväčšiu podporu Verejnosť proti násiliu a v Čechách Občianske fórum. Hospodársky
život sa menil a prispôsoboval demokratickému systému, aký sa osvedčil vo vyspelých
krajinách Európy a sveta. Tento proces sa však odrazil v znížení životnej úrovne širokých
vrstiev obyvateľstva.
140/ Vymenujte medzníky na ceste k samostatnej Slovenskej republike po roku 1989.
17. júla 1992 prijala SNR Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. 1. septembra
1992 schválila Ústavu Slovenskej republiky. 1. januára 1993 vznikla SR. Prezidentom SR
sa stal Michal Kováč a predsedom vlády Vladimír Mečiar.